¹Kráľ Šalamún miloval mnohé cudzinky: faraónovu dcéru, Moábčanky, Ammónčanky, Edómčanky, Sidončanky, Chetitky.

²Pochádzali z národov, o ktorých vydal Hospodin Izraelitom zákaz: Nestýkajte sa s nimi a ony nech sa nestýkajú s vami. Mohli by nakloniť vaše srdce k svojim bohom. Šalamún k nim prilipol láskou.

³Mal sedemsto urodzených žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu odvrátili srdce.

⁴Keď Šalamún zostarel, ženy v ňom vzbudili taký záujem o iné božstvá, že prestal byť plne oddaný svojmu bohu Hospodinovi, ako bol jeho otec Dávid.

⁵Šalamún chodil za Aštartou, bohyňou Sidončanov, za Milkómom, ohavnosťou Ammónčanov.

⁶Robil to, čo sa priečilo Hospodinovi, a nenasledoval naplno Hospodina ako jeho otec Dávid.

⁷Vtedy postavil Šalamún na vrchu oproti Jeruzalemu výšinu Kemóšovi, ohave Moábčanov a Molochovi, ohave Ammónčanov.

⁸To isté urobil pre všetky svoje ženy cudzinky, ktoré prinášali svojim božstvám kadidlové a iné obety.

⁹Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, pretože sa srdcom odklonil od neho, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil,

¹⁰a zakázal mu chodiť za inými bohmi.

¹¹Hospodin povedal Šalamúnovi: Pretože sa ti stalo, že nezachovávaš moju zmluvu a moje ustanovenia, ktoré som ti prikázal, musím ti odňať kráľovstvo a dať ho tvojmu služobníkovi.

¹²Pre tvojho otca Dávida to síce neurobím, kým žiješ, ale odnímem z neho za vlády tvojho syna.

¹³Ani jemu však nevezmem celé kráľovstvo. Jeden kmeň ponechám tvojmu synovi pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.

¹⁴Hospodin vzbudil Šalamúnovi protivníka v E dómčanovi Hadadovi, ktorý pochádzal z edómskeho kráľovského rodu.

¹⁵Za Dávidovho pobytu v E dóme sa vybral veliteľ vojska Jóab pochovať padlých, pričom pobil všetkých mužov v Edómsku.

¹⁶Jóab tam totiž z celým Izraelom pobudol šesť mesiacov, kým nevyhubil všetkých mužov v Edómsku.

¹⁷Hadad však ušiel s niektorými Edómčanmi zo služobníkov svojho otca a odišiel do Egypta. Hadad bol vtedy len chlapček.

¹⁸Keď sa pohli z Midjánu, prišli do Páranu a pribrali si tamojších mužov. Potom prišli do Egypta k egyptskému kráľovi, faraónovi. Ten mu poskytol prístrešie, zabezpečil stravu a pridelil mu pôdu.

¹⁹Hadad si získal značnú priazeň u faraóna, takže mu dal za ženu manželkinu sestru, sestru vznešenej pani Tachpenes.

²⁰Tachpenesina sestra mu porodila syna Genubata. Tak sa dostal Genubat do faraónovho domu medzi faraónových synov.

²¹Hadad sa v Egypte dopočul, že sa Dávid uložil k svojim otcom a že zomrel i veliteľ vojska Jóab. Hadad požiadal faraóna: Dovoľ mi odísť do svojej krajiny.

²²Faraón sa spýtal: Čo ti u mňa chýba, že zrazu chceš odísť do svojej krajiny? Odpovedal: Nič. No aj tak ma prepusť.

²³Boh vzbudil Šalamúnovi ďalšieho protivníka v E ljádovom synovi Rezónovi, ktorý ušiel od svojho pána Hadad E zera, kráľa Cóby.

²⁴Obklopil sa mužstvom a stal sa veliteľom záškodníkov. Keď ich Dávid nivočil, odišli do Damasku, kde sa usadili a tam i vládli.

²⁵Spolu s hrozbou, ktorú predstavoval Hadad, sa stal po celú Šalamúnovu vládu protivníkom Izraela. Staval sa voči Izraelu nepriateľsky a vládol nad Sýriou.

²⁶Aj Járobeám, syn Nebatov, Efraťan z Cerédy, ktorého ovdovená matka sa volala Cerua, Šalamúnov služobník, sa vzbúril proti kráľovi.

²⁷Vzburu proti kráľovi podnietila táto okolnosť: Šalamún budoval Millo a zahŕňal priehlbeň v meste svojho otca Dávida.

²⁸Járobeám bol veľmi schopný muž. Keď Šalamún videl, aký je ten mladík pracovitý, ustanovil ho za správcu nad všetkou nútenou prácou Jozefovho domu.

²⁹Keď raz vyšiel Járobeám z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílský prorok Achija. Mal na sebe nový plášť. Na poli boli len oni dvaja.

³⁰Tu uchopil Achija nový plášť, čo mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov.

³¹Járobeámovi povedal: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám z neho desať kmeňov.

³²Zo všetkých Izraelských kmeňov mu zostane len jeden. To pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil, zo všetkých izraelských kmeňov.

³³Pretože ma opustili a uctievali Sidonsku bohyňu Aštartu, moábskeho boha Kemóša a ammónskeho boha Milkóma. Nechodili po mojich cestách a zanedbávali to, čo uznávam za správne, totiž moje ustanovenia a právne predpisy; Šalamún konal ináč ako jeho otec Dávid.

³⁴Kráľovstvo mu však z rúk nevytrhnem, ale ho ponechám doživotne kniežaťom, pre môjho služobníka Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zachovával moje prikázania a ustanovenia.

³⁵Z rúk jeho syna však odnímem kráľovstvo s desiatimi kmeňmi a dám ho tebe.

³⁶Jeho synovi ponechám jeden kmeň, aby sa tak navždy uchovala svieca môjmu služobníkovi Dávidovi predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby tam zostávalo moje meno.

³⁷Teba si však vezmem, aby si vládol nad všetkým, čo len chceš. Staneš sa kráľom nad Izraelom.

³⁸Ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, ak budeš chodiť po mojich cestách, konať to, čo uznávam za správne, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil môj služobník Dávid, zostanem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael.

³⁹Pokorím tak síce Dávidovo potomstvo, no nie navždy.

⁴⁰Šalamún sa pokúšal Járobeáma usmrtiť. Ten sa však vzchopil a ušiel do Egypta k egyptskému kráľovi Šíšakovi. V Egypte zostal až do Šalamúnovej smrti.

⁴¹Ostatné príbehy Šalamúnove, všetko, čo vykonal, i jeho múdrosť, sú zapísané v Knihe Šalamúnových kroník.

⁴²Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov.

⁴³Keď sa uložil k svojim otcom, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.