¹Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa.

²Služobníci mu odporúčali: Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo. Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial.

³Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abíšag a priviedli ju ku kráľovi.

⁴To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval.

⁵Chaggitin syn Adónija sa vystatoval: Vládnuť budem ja! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním.

⁶Otec mu nikdy nevyčítal: Prečo to robíš? Bol peknej postavy a narodil sa po Absolónovi.

⁷Mal dohodu s Cerújiným synom Jóábom a s kňazom Ebjatárom. Tí podporovali Adóniju.

⁸No ani kňaz Cádok, ani Jehojádov syn Benája, ani prorok Nátan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom.

⁹Adónija raz obetoval ovce, dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý je pri prameni Rógel. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov i všetkých Júdovcov v službe kráľa.

¹⁰Proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna však nepozval.

¹¹Nátan povedal Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Chaggitin syn Adónija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom?

¹²Poď teda, poradím ti, ako zachrániš seba i svojho syna Šalamúna.

¹³Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a spýtaj sa ho: Či kráľ, môj pán, neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude po mne kráľom a on zasadne na môj trón? Prečo sa stal teda kráľom Adónija?

¹⁴Kým sa tam budeš zhovárať s kráľom, prídem za tebou a potvrdím tvoje slová.

¹⁵Nato sa Batšeba odobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho opatrovala.

¹⁶Batšeba úklonom pozdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: Čo si želáš?

¹⁷Odpovedala mu: Pane môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón.

¹⁸Teraz sa však stal kráľom Adónija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš.

¹⁹Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Jóába, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval.

²⁰K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa.

²¹V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim otcom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov.

²²Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan.

²³Kráľovi oznámili: Je tu prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem.

²⁴Nátan sa potom spýtal: Môj pán a kráľ, ty si to povedal: Adónija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón?

²⁵Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjátara; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: Nech žije kráľ Adónija!

²⁶Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehojádovho syna Benáju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval.

²⁷Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána PRVÁ KNI HA KRÁĽOV a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.

²⁸Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním.

²⁹Kráľ prísažne vyhlásil: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap,

³⁰ešte dnes presadím to, k čomu som sa ti zaviazal prísahou na Hospodina, Boha Izraela, že mojím nástupcom, ktorý po mne zasadne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún.

³¹Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poctu a zvolala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!

³²Potom kráľ Dávid prikázal: Zavolajte mi kňaza Cádoka, proroka Nátana a Jehojádovho syna Benáju! Keď pred neho predstúpili,

³³kráľ im povedal: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána, vysaďte môjho syna Šalamúna na mulicu a odveďte ho dolu ku Gichónu.

³⁴Tam ho kňaz Cádok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Nato zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún!

³⁵Vy pôjdete za ním. On príde a zasadne na môj trón namiesto mňa. Jeho som ustanovil za vojvodcu nad Izraelom a Júdom.

³⁶Jehojádov syn Benája odpovedal kráľovi: Amen! Tak rozhodol Hospodin, Boh môjho pána a kráľa.

³⁷Ako bol Hospodin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vyvýši nad trón kráľa Dávida, môjho pána.

³⁸Kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehojádov syn Benája, Keretejčania a Peletejčania zišli dolu, vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gichónu.

³⁹Kňaz Cádok vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: Nech žije kráľ Šalamún!

⁴⁰Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla.

⁴¹Počul to Adónija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Jóab počul zvuk trúby, spýtal sa: Prečo je toľko hluku v meste?

⁴²Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjátara. Adónija mu povedal: Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu.

⁴³Jonatán mu však odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna.

⁴⁴Kráľ s ním poslal kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehojádovho syna Benáju, Keretejov a Peletejov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu.

⁴⁵Kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli.

⁴⁶Šalamún už sedí na kráľovskom tróne.

⁴⁷Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj! Kráľ sa na lôžku uklonil

⁴⁸a dodal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne!

⁴⁹Tu sa všetci Adónijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou.

⁵⁰Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára.

⁵¹Šalamúnovi oznámili: Adónija má zrejme strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov oltára a žiada: Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún odprisahá, že nedá sťať mečom svojho služobníka.

⁵²Šalamún odpovedal: Ak sa zachová čestne, ani vlas mu z hlavy nespadne. No ak sa zistí, že sa previnil, zomrie.

⁵³Potom ho dal kráľ Šalamún odviesť preč od oltára. Keď sa potom prišiel pokloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!