1Dávid sa spýtal: Zostal ešte niekto zo Saulovho domu? Chcel by som mu pre Jonatána preukázať láskavosť.
2K Saulovmu domu patril sluha menom Cíba. Toho predvolali k Dávidovi a kráľ sa ho spýtal: Ty si Cíba? On odvetil: Som tvoj služobník.
3Kráľ povedal: Nezostal už zo Saulovho domu nikto, komu by som mohol preukázať láskavosť? Cíba povedal kráľovi: Je tu ešte Jonatánov syn, chromý na obe nohy.
4Kde je? spýtal sa kráľ. Cíba mu odvetil: Je v Ló Debare v dome Makíra, Amnielovho syna.
5Kráľ Dávid ho dal previezť z Ló Debaru, z domu Amnielovho syna Makíra.
6Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Saulov vnuk, dostavil k Dávidovi, padol na tvár a poklonil sa. Dávid zvolal: Mefibóšet! Ten odpovedal: Tu je tvoj služobník.
7Dávid mu povedal: Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Saulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole.
8On sa poklonil a povedal: Čo je tvoj služobník, že sa obraciaš k takému zdochnutému psovi, ako som ja?
9Kráľ zavolal Saulovho sluhu Cíbu a povedal mu: Všetko, čo patrilo Saulovi a celému jeho domu, dávam vnukovi tvojho pána.
10Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia mu budete obrábať pôdu a zberať úrodu, aby mal vnuk tvojho pána čo jesť. Mefibóšet, vnuk tvojho pána, sa bude trvalo stravovať pri mojom stole. Cíba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov.
11Cíba povedal kráľovi: Tvoj služobník urobí presne tak, ako mu prikázal môj pán a kráľ. Mefibóšet teda jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov.
12Mefibóšet mal synčeka Míku. Všetci, čo bývali v Cíbovom dome, boli Mefibóšetovi služobníci.
13Mefibóšet býval v Jeruzaleme, lebo sa trvalo stravoval pri kráľovom stole. Kríval na obe nohy.