¹Hospodin sa znova rozhneval na Izrael. Naviedol proti nemu Dávida s výzvou: Choď sčítať Izrael a Júdu.

²Kráľ prikázal Jóabovi, veliteľovi vojska, ktoré bolo s ním: Prejdi po všetkých kmeňoch Izraela od Dánu po Beer Šebu, vykonajte sčítanie ľudu, aby som vedel, koľko ho je.

³Jóab však odvetil kráľovi: Nech Hospodin, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne, ako ho je, a môj pán a kráľ ho na vlastné oči uvidí. Ale prečo môj pán a kráľ tak nástojí na tom?

⁴Kráľ však trval na svojom príkaze, ktorý dal Jóabovi a veliteľom vojska, a tak Jóab a velitelia vojska odišli od kráľa vykonať súpis izraelského ľudu.

⁵Prešli cez Jordán a utáborili sa v Aróeri, ktorý leží uprostred Gádskeho údolia smerom k Jaezeru, južne od mesta.

⁶Potom prišli do Gileádu, do krajiny Chetitov, do Kádešu, ďalej do Dán Jaanu a do okolia Sidonu.

⁷Dostali sa k pevnosti Týru a k všetkým chivvijským a kanaánskym mestám. Napokon sa odobrali do judského Negevu, do Beer Šeby.

⁸Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema.

⁹Jóab odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, schopných narábať s mečom a Júda mal päťstotisíc mužov.

¹⁰Po sčítaní ľudu mal však Dávid výčitky svedomia. Dávid povedal Hospodinovi: Svojim konaním som sa dopustil ťažkého hriechu. Teraz však prosím, Hospodin: Odpusť svojmu služobníkovi jeho vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.

¹¹Keď Dávid ráno vstal, oslovil Hospodin proroka Gáda, Dávidovho vidca:

¹²Odkáž Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Ja ti dávam tri možnosti, jednu z nich si vyber a tú ti splním.

¹³Gád prišiel k Dávidovi a oznámil mu: Má nastať v tvojej krajine sedem rokov hladu? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Dobre si teda rozváž, akú odpoveď mám dať tomu, ktorý ma poslal.

¹⁴Dávid povedal Gádovi: Som vo veľkých rozpakoch. Nech však radšej upadneme do ruky Hospodina, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ruky človeka.

¹⁵Tak dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána po stanovený čas, takže z ľudu od Dánu po Beer Šebu zahynulo sedemdesiattisíc mužov.

¹⁶Keď anjel vystrel ruku na Jeruzalem, aby ho nivočil, uľútilo sa Hospodinovi tej skazy a anjelovi, ktorý pustošil ľud, prikázal: Prestaň! Odtiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Jebúseja Aravnu.

¹⁷Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Hospodinovi: Ja som zhrešil a sám som sa previnil. Čo však vykonalo toto stádo? Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a moju rodinu.

¹⁸V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Vystúp hore a postav na humne Jebúseja Aravnu oltár Hospodinovi.

¹⁹Dávid teda šiel podľa slova Gádovho, ako prikázal Hospodin.

²⁰Aravna sa zahľadel a uvidel, že k nemu prichádza kráľ so svojimi služobníkmi. Aravna vyšiel a kráľovi sa poklonil tvárou po zem.

²¹Spýtal sa: Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu služobníkovi? Dávid odvetil: Chcem kúpiť od teba humno a postaviť Hospodinovi oltár, aby sa od ľudu odvrátila pohroma.

²²Aravna povedal Dávidovi: Nech si ho môj pán a kráľ vezme a obetuje, ako sa mu páči. Pozri sa, je tu dobytok na spaľovanú obetu, mlátiace smyky a dobytčie jarmá na palivo.

²³Ó kráľ! Toto všetko ti ponúka Aravna. Kráľovi ešte povedal: Nech má v tebe Hospodin, tvoj Boh, zaľúbenie.

²⁴Kráľ však Aravnovi povedal: To nie! Chcem ho od teba kúpiť a riadne zaplatiť. Nemôžem prinášať Hospodinovi, svojmu Bohu, spaľované obety, ktoré ma nič nestáli. Dávid kúpil to humno i ten dobytok za päťdesiat šekelov striebra.

²⁵Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a priniesol mu spaľované obety i obety spoločenstva. Potom sa Hospodin zmiloval nad krajinou a pohroma sa od Izraelitov odvrátila.