¹Bol tam vtedy aj naničhodník menom Šeba, syn Bikriho, Benjamínec. Zatrúbil na roh a zvolal: Nemáme podiel s Dávidom, nemáme dedičstvo s Izajovým synom. Každý do svojho stanu, Izrael!

²Všetci izraelskí muži prešli teda od Dávida k Šebovi, synovi Bikriho, ale judskí muži od Jordána po Jeruzalem stáli za svojím kráľom.

³Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho domu v Jeruzaleme, vzal tých desať vedľajších žien, ktoré tam ponechal, aby dohliadali na dom, a dal ich do stráženého domu. Zaopatroval ich, ale nestýkal sa s nimi. Do smrti boli zatvorené a žili ako vdovy.

⁴Kráľ povedal Amásovi: Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty!

⁵Amása šiel zvolať Júdovcov, ale nedodržal Dávidom stanovenú lehotu.

⁶Vtedy povedal Dávid Abíšajovi: Teraz nám bude Bikriho syn Šeba nebezpečnejší než Absolón. Vezmi si služobníkov svojho pána a prenasleduj ho, aby si nenašiel opevnené mestá a neunikol nám.

⁷Jóabovi muži, Kertejčania, Peletejčania a všetci hrdinovia vyrazili za ním. Vyšli z Jeruzalema prenasledovať Bikriho syna Šebu.

⁸Boli pri veľkej skale, ktorá je pri Gibeóne, keď k nim prichádzal Amása. Jóab mal na sebe vojenský oblek s opaskom, na ktorom bol meč v pošve, pripnutý na bedrách. Meč mu pri chôdzi vypadol.

⁹Jóab sa Amásu opýtal: Ako sa máš, brat môj? Jóab pritom pravou rukou chytil Amásu za bradu, akoby ho chcel pobozkať.

¹⁰Amása si nevšimol meč v Jóabovej ruke. Jóab mu ho vrazil do brucha a vnútornosti vypadli z neho na zem. Amása skonal bez ďalšej rany. Jóab však s bratom Abíšajom prenasledovali Bikriho syna Šebu.

¹¹Ktorýsi z Jóabových mládencov zastal nad Amásom a zvolal: Kto je prívržencom Jóaba a hlási sa k Dávidovi, za Jóabom!

¹²Amása sa váľal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl, že sa všetok ľud zastavuje, odtiahol Amásu z cesty na pole a hodil naňho rúcho. Videl totiž, že sa pri ňom zastavuje každý chodec.

¹³Len čo ho odpratali z cesty, ďalej všetci muži šli za Jóabom prenasledovať Bikriho syna Šebu.

¹⁴Ten prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až po Ábel Bét Maaku. Všetci Bikrijci sa zhromaždili a šli tiež za ním.

¹⁵Keď prišli Jóabovi ľudia, obkľúčili ho v Ábel Bét Maake a oproti mestu urobili násyp, ktorý siahal až po vonkajší múr. Všetok ľud, čo bol s Jóabom, sa pokúšal hradby podkopať a tak ich zvaliť.

¹⁶Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: Dobre počúvajte! Povedzte Jóabovi: Pristúp bližšie, chcela by som s tebou hovoriť.

¹⁷Keď sa k nej priblížil, spýtala sa žena: Ty si Jóab? On odvetil: Som. Povedala mu: Vypočuj si slová svojej služobnice. On na to: Počúvam.

¹⁸Pokračovala: Kedysi sa hovorilo: O radu sa treba pýtať v Ábele a podľa nej sa riadiť.

¹⁹Patrím k mierumilovným a verným Izraelitom. Ty však chceš zničiť mesto, matku miest v Izraeli. Prečo chceš pohltiť Hospodinovo dedičstvo?

²⁰Jóab odpovedal: Vôbec nie! Nechcem ničiť ani kaziť.

²¹Všetko je inak. Muž z E frajimského pohoria menom Šeba, syn Bikriho, sa vzbúril proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého a ja odtiahnem od mesta. Žena povedala Jóabovi: Dobre, jeho hlavu ti prehodíme cez hradby.

²²Žena sa rozvážne spojila so všetkým ľudom. Tí Šebovi, Bikriho synovi, zoťali hlavu a hodili ju Jóabovi. On zatrúbil na roh a odišli od mesta, každý do svojho stanu. Potom sa Jóab vrátil ku kráľovi do Jeruzalema.

²³Jóab velil celému vojsku Izraela a Jehojádov syn Benája velil Kereťanom a Peleťanom.

²⁴Adorám viedol nútené práce, Achilúdov syn Jehóšafat bol kancelárom.

²⁵Šeja bol pisárom, Cádok a E bjatár boli kňazmi.

²⁶Jaírovec Íra bol Dávidovým kňazom.