¹Dávid vykonal prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním veliteľov — tisícnikov a stotníkov.

²Tretinu ľudu zveril veleniu Jóaba, tretinu veleniu Abíšaja, syna Cerúje a brata Jóabovho a tretinu veleniu Gatčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: Rád by som šiel s vami i ja.

³Ľud však povedal: Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám pomáhal z mesta.

⁴Kráľ odpovedal: Podriadim sa vašej vôli. Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch.

⁵Kráľ prikázal Jóabovi, Abíšajovi a Ittajovi: Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi. Všetci počuli, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi.

⁶Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v E frajimskom lese.

⁷Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov.

⁸Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.

⁹Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba, Absolón sa zachytil hlavou na dub a zostal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla.

¹⁰Ktosi to videl a hlásil Jóabovi: Videl som Absolóna visieť na dube.

¹¹Jóab povedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šekelov striebra a jeden opasok.

¹²Muž odvetil Jóabovi: Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šekelov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abíšajovi a Ittajovi: Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.

¹³Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.

¹⁴Jóab povedal: Nebudem tu s tebou strácať čas. Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil.

¹⁵Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Jóabovi zbrojnoši, a dorazili ho.

¹⁶Nato Jóab zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóab ľud zadržal.

¹⁷Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu.

¹⁸Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno. Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník.

¹⁹Cádokov syn Achímaac povedal: Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho vyslobodil Hospodin z moci jeho nepriateľov.

²⁰Jóab mu odvetil: Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.

²¹Jóab prikázal jednému Kúšijcovi: Choď oznámiť kráľovi, čo si videl. Kúšijec sa Jóabovi poklonil a odbehol.

²²Cádokov syn Achímaac opätovne naliehal na Jóaba: Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom. Jóab mu povedal: Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.

²³Nech sa stane, čo chce, pôjdem! Povedal mu: Tak choď! Achímaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol.

²⁴Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca.

²⁵Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: Keď je sám, prináša dobrú správu. Ako sa ten muž približoval,

²⁶spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: Je tam ďalší osamelý bežec! Kráľ odvetil: Aj ten nesie dobrú správu!

²⁷Strážca pokračoval: Zdá sa mi, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cádokovho syna Achímaaca. Kráľ povedal: To je statočný muž, prichádza s dobrou správou.

²⁸Achímaac zvolal na kráľa: Všetko je v poriadku! Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý vydal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môjmu pánovi!

²⁹Kráľ sa spýtal: Ako sa má mladý Absolón? Achímaac odvetil: Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Jóab vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.

³⁰Kráľ povedal: Odstúp a staň si sem! Ten odstúpil a zostal stáť.

³¹Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.

³²Kráľ sa spýtal Kúšijca: Ako sa má mladý Absolón? Kúšijec odpovedal: Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa, ako i všetkých, čo zlomyseľne povstali proti tebe.