¹Keď Cerújin syn Jóab vytušil, že sa kráľovi po Absolónovi cnie,

²dal si z Tekóy priviesť chytrú ženu a povedal jej: Predstieraj, že máš smútok, obleč si smútočné šaty, nenatieraj sa olejom a správaj sa ako žena, ktorá dlhý čas smúti za mŕtvym.

³Potom pôjdeš ku kráľovi na rozhovor. Jóab ju poučil, čo má hovoriť.

⁴Žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: Kráľu, pomôž mi!

⁵Kráľ sa jej spýtal: Čo ti je? Odvetila: Ach, som vdova, muž mi zomrel.

⁶Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí sa medzi sebou v poli pohádali a keďže nebolo nikoho, čo by ich od seba bol odtrhol, jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho.

⁷Tu vystúpila celá rodina proti tvojej služobnici s vyhrážkou: Vydaj bratovraha, nech ho zabijeme za život zavraždeného brata a zničíme i jeho dediča. Chcú uhasiť iskru, ktorá mi zostala, aby po mojom mužovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.

⁸Kráľ tej žene povedal: Choď domov, ja tú vec vybavím.

⁹Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.

¹⁰Kráľ vyhlásil: Ak by ti niekto niečo vyčítal, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.

¹¹Ona dodala: Kráľ nech si, prosím, spomenie na Hospodina, svojho Boha, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna. Kráľ odpovedal: Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.

¹²Žena pokračovala: Dovoľ svojej služobnici, aby smela niečo povedať svojmu pánovi, kráľovi. Ten povedal: Hovor!

¹³Žena sa spýtala: Prečo zamýšľaš podobne proti Božiemu ľudu? Keď sa kráľ takto vyjadril, sám si priznáva vinu, že neumožnil návrat zapudeného.

¹⁴Sme smrteľní. Sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno zachytiť. Boh nechce život odňať, ale dôkladne zvažuje, či má vyhnanca zapudiť.

¹⁵Prišla som teda, aby som to môjmu kráľovi a pánovi povedala, lebo ma ľud vyľakal. Tvoja služobnica si povedala: Poviem to kráľovi. Možno splní žiadosť svojej služobnice.

¹⁶Veď kráľ ma iste vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z moci muža, ktorý chce mňa i môjho syna vylúčiť z Božieho dedičstva.

¹⁷Tvoja služobnica si povedala: Nech slovo môjho pána a kráľa prinesie uspokojenie. Veď môj pán a kráľ je ako Boží anjel: rozlišuje dobré od zlého. Hospodin, tvoj Boh, nech je s tebou.

¹⁸Kráľ odvetil žene: Niečo sa ťa spýtam. Odpovedz pravdivo! Žena povedala: Nech len hovorí môj pán a kráľ.

¹⁹Kráľ sa spýtal: Nie je v pozadí toho všetkého Jóab? Žena odpovedala: Ako ty žiješ, môj pán a kráľ, nemožno odbočiť od toho všetkého, čo si hovoril, napravo ani naľavo. Nuž, bol to tvoj služobník Jóab, ktorý mi dal príkaz a poučil tvoju služobnicu o všetkom, čo má hovoriť.

²⁰Tvoj služobník Jóab to urobil preto, aby zmenil terajší stav. Môj pán je múdry ako Boží anjel; vie o všetkom, čo sa deje na zemi.

²¹Kráľ povedal Jóabovi: Dobre, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.

²²Jóab padol tvárou na zem, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: Dnes spoznáva tvoj služobník, že našiel u teba, môj pán a kráľ, priazeň, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.

²³Nato Jóab prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.

²⁴Kráľ však povedal: Nech odíde do svojho domu, no nesmie sa mi ukázať na oči. Absolón sa uchýlil do svojho domu, ale kráľa neuvidel.

²⁵V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu.

²⁶Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šekelov kráľovskej váhy.

²⁷Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra meno Támar. Bola to krásna žena.

²⁸Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho, aby kráľa uvidel.

²⁹Absolón vyzýval Jóaba, aby šiel s posolstvom ku kráľovi, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz, no ani tak nechcel ísť.

³⁰Potom povedal svojim sluhom: Pozrite sa, Jóabovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť! Absolónovi sluhovia to pole podpálili.

³¹Nato Jóab zašiel do Absolónovho domu a spýtal sa ho: Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?

³²Absolón odvetil Jóabovi: Odkázal som ti predsa, aby si prišiel sem. Chcel som ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: Prečo som vlastne prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som tam bol ešte zostal. Teraz však chcem vidieť kráľovu tvár. Ak som vinný, nech ma dá zabiť.

³³Jóab predstúpil pred kráľa a oznámil mu to. Kráľ si predvolal Absolóna. Ten prišiel ku kráľovi, poklonil sa mu tvárou po zem a kráľ Absolóna pobozkal.