¹Po Saulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amálekovcami a pobudol dva dni v Ciklagu.

²Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Saulovho tábora. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Prišiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa mu.

³Dávid sa ho spýtal: Odkiaľ prichádzaš? Odpovedal mu: Utiekol som z izraelského tábora.

⁴Dávid mu povedal: Vyrozprávaj mi, čo sa stalo. On odpovedal: Ľud ušiel z boja, mnohí padli a zahynuli. Padol aj Saul i jeho syn Jonatán.

⁵Dávid sa spýtal mladého posla, ktorý mu to oznámil: Ako vieš, že Saul i jeho syn Jonatán zahynuli?

⁶Mladý posol odpovedal: Náhodou som sa ocitol v pohorí Gilbóa a videl som, ako sa Saul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho doháňajú.

⁷Keď sa obzrel, uvidel ma a zavolal ma. Ozval som sa: Tu som.

⁸Spýtal sa ma: Kto si? Odvetil som: Som Amálekovec.

⁹Prikázal mi: Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem.

¹⁰Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi.

¹¹Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním.

¹²Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána, pre Hospodinov ľud a dom Izraela, pretože padli mečom.

¹³Nato sa spýtal Dávid mladého posla, ktorý mu priniesol správu: Odkiaľ si? On odpovedal: Som syn istého Amálekovca, prisťahovalca.

¹⁴Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného?

¹⁵Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: Poď sem a zabi ho. On sa oboril naňho a ten zomrel.

¹⁶Dávid povedal: Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu, vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: Ja som zabil Hospodinovho pomazaného.

¹⁷Dávid zaspieval nad Saulom a Jonatánom žalospev.

¹⁸Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného:

¹⁹Tvoj výkvet, Izrael, pobitý leží na tvojich výšinách! Ako len popadali hrdinovia!

²⁰Nehovorte o tom v Gate, nehlásajte to v uliciach Aškalónu, nech sa netešia dcéry Filištíncov, nech nejasajú dcéry neobrezancov.

²¹Vrchy Gilbóy, nech vás nezvlaží rosa ani dážď, polia nech nevydávajú obetné dary, lebo tam sa skropil štít hrdinov, štít Saulov, pomazaný nie olejom,

²²lež krvou pobitých, tukom hrdinov. Luk Jonatánov nikdy neminul cieľ, Saul svoj meč nikdy netasil naprázdno.

²³Saul a Jonatán, vzácni a drahí v živote, ani smrť ich nemohla rozdeliť. Rýchlejší boli než orly, udatnejší ako levy.

²⁴Dcéry Izraela, oplakávajte Saula! On vás odieval do karmazínu a skvostu, zlatými šperkmi šaty vám zdobieval.

²⁵Ako popadali hrdinovia v boji! Na tvojich výšinách bol Jonatán zabitý!

²⁶Žiaľ ma tiesni za tebou, brat môj Jonatán! Bol si mi nadovšetko milý, jedinečná bola tvoja láska, väčšia ako láska žien.

²⁷Ako len popadali hrdinovia! Zbrane vyšli nazmar!