¹Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala.

²Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba.

³Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo.

⁴V siedmom mesiaci na sedemnásty deň tohto mesiaca zastal koráb na pohorí Araratu.

⁵Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. Prvého dňa desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov.

⁶Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil,

⁷a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla.

⁸Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo.

⁹No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu.

¹⁰Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu.

¹¹Ona sa k nemu vpodvečer vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila.

¹²Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila.

¹³V šesťstoprvom roku v prvom mesiaci na prvý deň mesiaca voda na zemi vyschla. N oach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý.

¹⁴V druhom mesiaci na dvadsiaty siedmy deň mesiaca zem bola suchá.

¹⁵Boh prehovoril k N oachovi:

¹⁶Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami.

¹⁷Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi.

¹⁸Vyšiel teda Noach, s ním jeho synovia, jeho žena, jeho nevesty,

¹⁹všetky zvieratá, všetky plazy, všetky vtáky, všetko, čo sa hýbe na zemi, podľa svojich rodov, to všetko vyšlo z korábu.

²⁰Potom Noach postavil oltár Hospodinovi, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár.

²¹Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal si: Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil.

²²Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú.