¹Potom si Jákob zavolal svojich synov a povedal: Zíďte sa a oznámim vám, čo vás čaká i v ďalekej budúcnosti:

²zhromaždite sa a počúvajte, Jákobovi synovia, vypočujte svojho otca Izraela!

³Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a prvotina mojej mužnosti. Oplývaš vznešenosťou, oplývaš silou.

⁴Prekypel si ako voda, nebudeš prvý, pretože si vošiel na lôžko svojho otca a zneuctil si ho. Ľahol si si do mojej postele.

⁵Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia.

⁶Nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom, lebo v hneve povraždili mužov a v svojej roztopašnosti ochromili býky.

⁷Nech je prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli.

⁸Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Budú sa ti klaňať synovia tvojho otca.

⁹Júda je levíča. Od koristi si sa zdvihol, syn môj, leží a odpočíva ako lev a levica; kto ho donúti, aby vstal?

¹⁰Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým z neho nevzíde vládca, ktorého budú poslúchať národy.

¹¹Svoje oslíča si priviaže na vinič, oslie mláďa k viničnému kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť.

¹²Jeho oči budú tmavšie než víno, zuby belšie než mlieko.

¹³Zebúlun bude bývať pri morskom pobreží, tam, kde pristávajú lode; hraničiť bude so Sidonom.

¹⁴Jissákar je kostnatý osol, odpočíva medzi dvoma ohradami.

¹⁵Videl, že odpočinok je dobrý, že krajina je rozkošná, zohol chrbát, nosil bremená a bol nútený konať otrocké práce.

¹⁶Dán bude obhajovať právo svojho ľudu ako jeden z kmeňov Izraela.

¹⁷Dán nech je hadom na ceste, rohatou zmijou na chodníku, ktorá uštipne koňa do päty, že jazdec padne dozadu.

¹⁸Na tvoju spásu čakám, Hospodin!

¹⁹Gád, hordy sa vrhajú naňho, on im však doráža na päty.

²⁰Ašér bude mať hojnosť potravy, poskytne kráľovské lahôdky.

²¹Naftáli, vypustená jelenica, vydáva úchvatné zvuky.

²²Jozef je plodná ratolesť, plodná ratolesť pri prameni; ratolesti prerastajú múr.

²³Horkosťou ho napĺňali, šípy ho ohrozovali, lukostrelci ho napádali.

²⁴Jeho luk si zachová svoju pružnosť, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobovho Mocného vzíde Pastier, Skala Izraela.

²⁵Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora, požehnaním priepastnej hlbiny zdola a požehnaním pŕs a lona!

²⁶Požehnania tvojho otca prevýšia požehnania odvekých vrchov a večných pahorkov. Nech spočinú na Jozefovej hlave, na temene zasvätenca medzi bratmi!

²⁷Benjamín je dravý vlk, ráno požiera korisť a večer rozdeľuje úlovok.

²⁸Všetkých týchto izraelských kmeňov je dvanásť. Toto im povedal otec, keď ich požehnával. Každého z nich požehnal osobitným požehnaním.

²⁹Potom im prikázal: Keď budem pripojený k svojmu ľudu, pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne, ktorá je na poli Chetitu Efróna,

³⁰do jaskyne, ktorá je na poli Makpéla, naproti Mamre v Kanaáne. To pole kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastné pohrebisko.

³¹Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval Leu.

³²To pole aj s jaskyňou bolo kúpené od Chetitov.

³³Keď Jákob dokončil príkaz svojim synom, položil si nohy na lôžko, skonal a bol pripojený k svojmu ľudu.