¹Raz vyšla dcéra Dína, ktorú Jákobovi porodila Lea, aby sa pozrela na dcéry toho kraja.

²Keď ju videl Šekem, syn Chivvija Chamóra, kniežaťa toho kraja, uniesol ju, ležal s ňou a zneuctil ju.

³Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Díne, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce.

⁴Potom Šekem požiadal svojho otca Chamóra: Vezmi mi to dievča za ženu!

⁵Jákob sa dopočul, že zneuctil jeho dcéru Dínu. Mlčal však o tom, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda.

⁶Šekemov otec Chamór odišiel k Jákobovi, aby sa s ním pozhováral.

⁷Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili a rozhnevali. Spáchal totiž v I zraeli nehanebnosť tým, že poškvrnil Jákobovu dcéru.

⁸Chamór im však povedal: Môj syn Šekem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu.

⁹Spriaznime naše rodiny: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry.

¹⁰Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu.

¹¹Potom Šekem povedal jej otcovi a jej bratom: Kiežby som získal vašu priazeň. Dám vám, čo budete žiadať.

¹²Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám, čo budete žiadať, len mi to dievča dajte za ženu.

¹³Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Díny ľstivo odpovedali Šekemovi a jeho otcovi:

¹⁴To nemôžeme urobiť, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi, lebo by to bola pre nás hanba.

¹⁵Súhlasili by sme s vami, keby ste boli ako my, keby sa každý váš muž dal obrezať.

¹⁶Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud.

¹⁷Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme.

¹⁸Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šekemovi páčil.

¹⁹Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší.

²⁰Chamór a jeho syn Šekem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestným mužom:

²¹Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im.

²²Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud.

²³Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.

²⁴Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šekema a dali sa obrezať.

²⁵Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dínini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov.

²⁶Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šekema, vzali Dínu zo Šekemovho domu a odišli.

²⁷Jákobovi synovia sa potom vrhli na prebodnutých a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto.

²⁸Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli.

²⁹Odvliekli všetko ich imanie, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch.

³⁰Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzi, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom.

³¹Oni však povedali: Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?