¹Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ézava a povedal: Syn môj! On mu odvetil: Tu som.

²Nato prehovoril: Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť.

³Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov.

⁴Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem.

⁵Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Len čo Ézav odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to,

⁶Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ézavovi:

⁷Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem.

⁸Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem:

⁹Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá. Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo.

¹⁰Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.

¹¹Jákob však matke Rebeke povedal: Môj brat Ézav je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku.

¹²Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.

¹³Matka mu však odpovedala: Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich.

¹⁴Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo.

¹⁵Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ézava, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba.

¹⁶Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk.

¹⁷Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba.

¹⁸Keď vošiel k otcovi, povedal: Otec môj! On odvetil: Tu som. Kto si, syn môj?

¹⁹Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať.

²⁰Izák však synovi povedal: Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj? On odvetil: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.

²¹Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ézav, alebo nie.

²²Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.

²³Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho staršieho syna. Požehnal ho.

²⁴A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.

²⁵Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil.

²⁶Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!

²⁷On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin.

²⁸Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme, i hojnosť obilia a muštu!

²⁹Nech ti slúžia národy, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!

³⁰Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ézav.

³¹On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.

³²Otec Izák sa ho však spýtal: Kto si? On odvetil: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ézav.

³³Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.

³⁴Keď Ézav počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: Otec môj, požehnaj aj mňa!

³⁵On povedal: Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.

³⁶Ézav povedal: Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie. Ešte sa spýtal: Pre mňa už nemáš požehnanie?

³⁷Izák odpovedal Ézavovi: Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?

³⁸Ézav odpovedal otcovi: Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec! Nato sa Ézav hlasno rozplakal.

³⁹Jeho otec Izák mu odpovedal: Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme, bez rosy zhora, rosy nebeskej.

⁴⁰Bude ťa živiť tvoj meč, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No, keď sa posilníš, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.

⁴¹Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba.

⁴²Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: Tvoj brat Ézav ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť.

⁴³Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Lábanovi do Cháranu.

⁴⁴Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho.

⁴⁵Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?

⁴⁶Rebeka potom povedala Izákovi: Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?