¹Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.

²Abrám povedal: Pán, Hospodin, čože, mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.

³Abrám ešte dodal: Veď si mi nedal potomka a môj sluha narodený v mojom dome má byť mojím dedičom?

⁴Hospodin mu však povedal: On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.

⁵Vyviedol ho von a povedal mu: Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať, a dodal: Toľko bude tvojho potomstva.

⁶Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.

⁷Potom mu povedal: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.

⁸On sa opýtal: Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?

⁹On mu odpovedal: Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka.

¹⁰Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil.

¹¹Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.

¹²Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty.

¹³Hospodin povedal Abrámovi: Dobre si uvedom, že tvoji potomci budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať.

¹⁴No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.

¹⁵Ty však odídeš v pokoji k svojim otcom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe.

¹⁶Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.

¹⁷Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami.

¹⁸V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat,

¹⁹územie Kénov, Kenizzov, Kadmónov,

²⁰Chetitov, Perizzejov a Refajcov,

²¹Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgášejov a Jebúsejov.